Narodil sa 18. novembra 1907 v Liptovskej Sielnici v rodine garbiara. Do školy začal chodiť v rodnej obci, v rokoch 1918-1927 navštevoval gymnázium v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1928-1930 študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, štúdium ukončil neskôr – bez rigoróznej skúšky – v Bratislave. Od roku 1931 pracoval v rôznych úradníckych funkciách, po roku 1945 sa vo veľkej miere venoval politickej práci.

Písať začal už v mladom veku, a to tak poéziu, ako aj prózu. Prvé básne s tradičnými témami domova, prírody a lásky uverejňoval od roku 1922 v mládežníckych časopisoch Nový rod, Mladé prúdy, Svojeť, Mladé Slovensko, Študentský časopis, neskôr v dennej tlači ako Národný denník a Národné noviny a v literárnych časopisoch Elán, Slovenské pohľady, Kultúrny život, Nové slovo a v ďalších.

Do dejín slovenskej literatúry sa Andrej Plávka zapísal predovšetkým ako poet, jeho tvorba vychádzala z poézie štúrovcov a ľudovej piesne, najmä však z Hviezdoslava. Venoval sa aj moderným umeleckým smerom – poetizmu a nadrealizmu, zachytával dobové rozpory spoločnosti, hlavne dediny a mesta. Po vzniku Slovenského štátu sa Plávka zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti a zúčastnil sa na prípravách SNP. Osobná účasť v povstaní bola pre neho silným zážitkom, ktorý ho inšpiroval k mnohým veršom a prózam. Ako umelec zaujímal stanoviská k dianiu na Slovensku, reagoval však aj na vývoj vo svete.

Svoju tvorbu uverejňoval Andrej Plávka pod pseudonymom Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý.

Jeho knižnou prvotinou bola zbierka básní Z noci i rána, ktorá vyšla v roku 1928, nasledovali básnické zbierky Vietor nad cestou, Tri prúty Liptova, Ohne na horách, Zelená ratolesť, Domovina moja. K téme SNP sa vrátil v lyricko-epickej poéme Tri vody, vydanej v roku 1954 a o 20 rokov neskôr v zbierke Neumrel na koni. K známym Plávkovým dielam patria zbierky básní Vyznanie, Palmy a limby, Zrelosť, Korene, Zbohom, lásky moje, Testament a Post scriptum, ale aj satirické básne zo zbierky Horec (1980). Posmrtne mu vyšla poéma Zámlky nad jazerom. Jeho verše boli niekoľkokrát zhudobnené.

Próza je v Plávkovej tvorbe zastúpená románmi, novelami, esejami, reportážami a memoármi. Jeho prvé pokusy o román – Studená zem, Jeden z nás – zostali v rukopise, nasledoval román s autobiografickými črtami Obrátenie Pavla, Slovenskému národnému povstaniu venoval knihu noviel Siedmi, nasledovali zbierky reportáží zo Sovietskeho zväzu a z Rumunska (V krajine šťastných ľudí a Rumunská jar). Začiatkom 70. rokov (1971) vyšiel prvý diel jeho spomienok Smädný milenec, pokračovaním bolo dielo Plná čaša z roku 1978.
Andrej Plávka sa venoval aj tvorbe pre deti. Pre mladých čitateľov napísal zbierky básní Nová cesta a Sto dolín, sto vŕškov.

Poetická tvorba Andreja Plávku vyšla aj v ruštine, ukrajinčine, maďarčine, nemčine, angličtine, francúzštine a v češtine. Spisovateľ bol nositeľom niekoľkých titulov a vyznamenaní – Radu SNP I. stupňa,, bulharského Radu Cyrila a Metoda, medaily Svetovej rady mieru, medaily L. Novomeského a mnohých ďalších.

Zdroj: TASR

Foto: http://www.memoria.sk/snlm/snlm1182.JPG